Banská Štiavnica patrí k najstarším baníckym mestám na Slovensku. Bohaté ložiská zlata a striebra v meste i jeho okolí boli neustále centrom záujmu panovníkov a eráru, ale i cudzincov a dobyvateľov.
Prvá písomná zmienka o baníctve v tejto oblasti je z roku 1156. Mestské a banské práva udelili Banskej Štiavnici pravdepodobne už pred rokom 1255. Ich obsah je však známy až z druhej polovice 15.stor. Od 16.stor. bolo v Banskej Štiavnici sídlo Hlavného komornogrófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne aj v ďalších banských mestách na strednom Slovensku. Okrem Banskej Štiavnice pod jeho správu patrili Kremnica, Banská Bystrica, Nová Baňa, Ľubietová, Pukanec a Banská Belá.
V 16. a 17.stor. sa banské mestá na Slovensku stali centrom pozornosti tureckých vojsk. S cieľom čeliť tureckej expanzii vytvorili tieto mestá spoločný systém signalizácie blížiaceho sa tureckého nebezpečenstva a obrany pred vojenskými oddielmi a tureckou jazdou. Niekoré banské mestá vybudovali na svoju obranu sústavu pevností, hradov, hradieb a bášt. Aj Banská Štiavnica bola opevnená hradmi s niekoľkými vstupnými mestským bránami. Kostol nad mestom pôvodne z 13.stor. opevnili a prebudovali na pevnosť – tzv. Starý zámok. Nad mestom postavili v rokoch 1564-1571 strážnu vežu so štyrmi baštami, dominantný objekt Banskej Štiavnice – tzv. Nový zámok. A práve tu sa neskôr zriadila a inštalovala celoslovenská expozícia dokumentujúca obdobie protitureckých bojov na Slovensku. Expozícia je súčasťou Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Dokumentuje významnú kapitolu dejín našich banských miest. Baníctvo v tomto období prekonávalo mnoho problémov technického, finančného i sociálneho charakteru. Keď sa priradilo navyše aj turecké nebezpečenstvo, znamenalo to veľké straty nielen v ťažbe, ale i v technickom rozvoji. Až v 18.stor. keď tieto ťažkosti a problémy pominuli, nastal významný rozvoj baníctva v Banskej Štiavnici i v celej stredoslovenskej oblasti.
http://www.banskastiavnica.org/index.html
