Na tomto čarokrásnom mieste zasadenom do nádhernej prírodnej scenérie doslova priehrštím vyviera až 14 termálnych prameňov s teplotou od 37°C do Poďte sa prejsť Kremnicou a jej okolím. Poďte objavovať a poznávať históriu mesta, nazvaného tiež zlatým, ktorého dukáty podopierali tróny mnohých panovníkov.
Mesta, v ktorom história dýcha zo všetkých ulíc,
domov i kostolov. Každý z nich svojou vlastnou rečou vypovedá o tom, čo bolo v jeho dobe, a táto mozaika skladá obraz nevšednej histórie. Vdýchnite čerstvý vzduch okolitej prírody, pozrite sa do diaľky a obdivujte majestátnosť hôr, ktorá múdro chráni údolie. Započúvajte sa do zvukov prírody a tradícií, ktoré sú silnejšie ako čas a zabúdanie.
Povesť hovorí, že lovec prichádzajúci od Šášova do hôr, kde neskôr vznikla osada Cremnychbana, zastrelil na úbočí vrchu Volle Henne jarabicu. V jej hrvoli našiel zrnká zlata. Postupujúc proti prúdu potoka do hôr objavil ložisko rúd s obsahom zlata a striebra. Dá sa predpokladať, že objavenie zlata v Kremnických vrchoch súviselo s výskytom zlatiniek v Dunaji, Hrone či Rudnici. Ryžovanie na vodných tokoch bolo v minulosti dosť rozšírené.
Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba. Príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane.
17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana privilégiá slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí a podopierala nimi tróny mnohých európskych panovníkov. Kremnické dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Kremnická mincovňa pracuje nepretržite od svojho vzniku až dodnes a je tak raritou medzi európskymi mincovňami.
Baníctvo a minciarstvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf, ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory, spravujúcej dvanásť stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v Zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok ,,zlatá“ Kremnica.
Historické jadro Kremnice spolu s mestským hradom vytvára medzi typmi stredovekých jadier miest unikátny súbor svojsky riešeného gotického urbanizmu. Dnešných návštevníkov neláka do Kremnice zlato, ale bohatá história, zachované pamiatky a krásna príroda s dobrými podmienkami na šport a turistiku vo všetkých ročných obdobiach.
Históriu Kremnice začala písať samotná príroda, ktorá obdarila tento kraj veľkým prírodným bohatstvom – zlatonosnými rudami. Prvé počiatky banskej činnosti sa datujú do konca 9. a začiatku 10. storočia. Najväčší rozkvet baníctva bol v 14. a 15. storočí. Prvé dobývanie zlatonosných rúd bolo ručné, povrchové po žilách. Postupne sa prechádzalo na hlbinné dolovanie, čo je viditeľné v celej oblasti Šturca. Vyťažená ruda sa mlela na mlynských kameňoch, bohatšia sa drvila v mažiaroch. Ďalej sa triedila cez sitá, miesila sa s ortuťou a pretavovala v šachtových peciach. Rozdrvená ruda sa splavovala pomocou vody cez pevné splavy. Zlato, ako špecifický materiál, sa usadzovalo ako prvé, nečistoty a hlina sa odplavovali.
Postupný úpadok baníctva spôsobilo vyťaženie bohatých povrchových žíl a následné prenesenie dobývania do väčších hĺbok, kde sa nachádzali chudobnejšie rudy. Dobývaním sa zvyšovali náklady na ťažbu – doprava, odvodňovanie, bezpečnostné opatrenia.
Do roku 1545 mali vo svojej držbe bane len súkromní podnikatelia. Zvyšovaním nákladov na ťažbu však veľa z nich skrachovalo a banícka činnosť bola vykonávaná baníckymi spoločnosťami, mestom Kremnica a vládnou mocou.
Nízke mzdy a sociálne pomery baníkov vyústili do potreby kodifikácie banského práva, ktoré síce existovalo už od udelenia privilégií, nebolo však spísané a fungovalo ako obyčajové právo. Preto komorský gróf spolu s kráľovským banským riaditeľom, v roku 1492 zostavili 23 článkov popisujúcich banské práva a zvyky. Právo bolo zapísané do kremnickej mestskej knihy, bolo postupne dopĺňané a fungovalo až do vytvorenia jednotného rakúskeho banského zákona
Príležitostným motívom privilégia pre Kremnicu z roku 1328 bolo zavedenie stálej razby zlatej mince. Kráľ Karol Róbert pre hospodárske pozdvihnutie Uhorska potreboval dať do obehu zlatú mincu a práve Kremnica so svojimi bohatými zásobami zlata bola schopná vyhovieť týmto potrebám. Uhorské zlato s kremnickou surovinovou základňou v podobe slávnych kremnických dukátov (florénov) oslabilo kúpnu silu pražských grošov.
V snahe pozdvihnúť úroveň ťažby zlata a minciarskej práce, povoláva Karol Róbert aj odborníkov z cudziny. Tak prišli do Kremnice skúsení minciari z Kutnej Hory, ale aj z Talianska, Čiech, zo Sliezska, z Galície i z Rakúska.
Od roku 1335 razili v kremnickej mincovni až tri druhy mincí – zlaté kremnické florény (dukáty) – na spôsob florénov z Florencie, ďalej groše a denáre.
Kremnická mincovňa sa stala východiskom umeleckých činností. Z tvorby mincí sa vyvinulo slávne kremnické medailérstvo. Rytci, medailéri a zlatníci tvorili mincové razidlá na slávne florény, groše a denáre, ale aj pečatidlá mestských či cechových pečatí.
http://www.kremnica.sk/o-meste/
